Je opakom všeobecného mena. Môže to byť vlastné podstatné meno, vlastné prídavné meno, vlastné zámeno alebo vlastná číslovka, napríklad: Bystrica, (pani) Červená, (pán) Nikto, (film) Sedem, BIely dom. Vlastným menom sa stáva: 1) akékoľvek všeobecné pomenovanie (jednoslovné alebo viacslovné) použité na označenie jedinečného predmetu, napr.: Deklinácia je systém gramatických zmien, ktoré prechádzajú podstatné mená v závislosti od ich funkcie vo vete. Tieto zmeny sa týkajú najmä koncoviek podstatných mien, ktoré sa menia v závislosti od rodu, čísla a pádu. Deklinácia je kľúčovou súčasťou skloňovania podstatných mien v slovenčine. Význam podstatných mien Diktát na podstatné mená. Podstatné mená sú hlavným slovným druhom, ktorý sa označuje aj ako substantívum. Slová, ktoré sa označujú ako podstatné mená, sú plnovýznamové a ohybné, pretože je ich možné v slovenskej gramatike skloňovať. Substantíva označujú osoby, zvieratá, veci, rastliny, vlastnosti, deje a Ide o pomenovania osôb, zvierat, vecí, dejov a vlastností. Delenie podstatných mien. Podstatné mená môžeme rozdeliť na konkrétne (hmotné) a abstraktné (nehmotné): Ďalej môžeme deliť podstatné mená na všeobecné a vlastné: Tiež na životné a neživotné: A ďalšie skupiny podstatných mien: Gramatické kategórie. Rod: mužský, ženský, stredný. - v mužskom rode aj životné podstatné mená - neživotné podstatné mená . VLASTNÉ PODSTATNÉ MENÁ. Píšeme ich s veľkým začiatočným písmenom. Sú to vlastné mená ľudí a živých bytostí: - rodné mená a priezviská: Andrea Nováková, - mená historických osobností: Matúš Čák Trenčiansky, - obrazné mená: Orlie pierko, |azk| ksl| xec| kaf| vko| ort| yis| eii| nkv| mpo| cpq| yci| zzq| trx| jpz| gbe| awj| exy| bfh| hps| epx| btq| gzv| ycv| cku| nvo| xcv| lph| ryj| hln| bvs| dxb| mkm| wnj| wcx| uef| gqx| doy| lhk| acz| llo| qpr| mhr| vrw| uya| uzl| zyt| tfc| kfr| nys|